Publikoval: otvorenesrdcia | júl 3, 2019

Ježišu, daj mi seba

Ježišu, pre Tvoju dobrotu Ťa prosím, aby si mi dal seba, lebo len ty ma môžeš uspokojiť. Netúžim po ničom, len po Tvojej sláve, a ak zatúžim po niečom menšom, nech sa mi toho nikdy nedostane: len v Tebe sa mi dostáva všetko.  (modlitba sv. Juliany z Norwiche)

 

Publikoval: otvorenesrdcia | september 1, 2016

Predsavzatie odvážneho muža

JA …… prehlasujem slávnostne pred BOHOM, že preberám zodpovednosť za seba, manželku i svoje deti.
BUDEM ich milovať, chrániť ich, slúžiť im a ako duchovná autorita ich budem učiť Božie zákony.
BUDEM verný svojej žene, budem ju milovať a ctiť a budem ochotný pre ňu obetovať svoj život ako to urobil Ježiš pre mňa.
BUDEM žehnať svojim deťom a naučím ich milovať Boha celým srdcom, celou mysľou a zo všetkých síl a vlastným životom im ukážem oddanosť a úctu k Panne Márii,
Matke Božej a našej.
NAUČÍM ich ctiť si autoritu a zodpovedne žiť.
BUDEM čeliť zlu, presadzovať spravodlivosť a milovať milosrdenstvo.
BUDEM sa modliť za ostatných a správať sa k nim láskavo, s rešpektom a súcitom.
BUDEM usilovne pracovať, aby som zaistil potreby svojej rodiny.
ODPUSTÍM tým, ktorí mi ublížili a ospravedlním sa tým, ktorým som ublížil ja.
BUDEM sa učiť z mojich chýb, robiť pokánie za svoje hriechy a žiť ako čestný a Bohu sa zodpovedajúci muž.
BUDEM sa snažiť ctiť si Boha, počúvať jeho slovo, plniť jeho vôľu a byť verný cirkvi.
BUDEM odvážne s Božou pomocou a v oddanosti Panne Márii pracovať na plnení tohto predsavzatia po zvyšok môjho života a na jeho slávu.
Ja a môj dom budeme slúžiť PÁNOVI. (Jozue 24,15)

Publikoval: otvorenesrdcia | máj 9, 2016

Modlitba k Matke všetkých národov

Pane Ježišu Kriste, Syn Otca, Matka vsetkych narodov
zošli teraz na zem svojho Ducha.
Daj, nech Duch Svätý prebýva v srdciach všetkých národov,
aby boli uchránené od skazy, nešťastia a vojny.
Kiežby Matka všetkých národov,
preblahoslavená Panna Mária
bola našou Orodovnicou. Amen.

(Matka všetkých národov sa slávi 31.5.)

Publikoval: otvorenesrdcia | september 24, 2015

Modlitba sv. Ambróza

Príď, Pane Ježišu, hľadaj svoju služobníčku,
(svojho služobníka)
hľadaj svoju vysilenú ovcu. Príď, pastier!
Hľadaj ma, lebo ja hľadám teba.
Hľadaj ma, nájdi ma, pozdvihni ma, nes ma.
Ty môžeš nájsť toho, koho hľadáš.
Príď, Pane, lebo jedine ty môžeš privolať späť
túlavú ovcu, bez toho, že by si ostatné ovce zarmútil:
veď i oni sa zaradujú z hriešnikovho návratu.
Príď vykonať spásu na zemi, radosť v nebi.
Príď teda a hľadaj svoju ovcu, hľadaj ju ty sám!
Príjmi ma s tým telom, ktoré padlo v Adamovi.
Neprijímaj ma zo Sáry, ale z Márie, Panny nepoškvrnenej,
teda z Panny, ktorú milosť uchovala bez akejkoľvek
poškvrny hriechu.
Nes ma na chrbte kríža, ktorý je spásou hriešnikov.
Jedine na ňom nachádza odpočinutie ten,
kto je unavený. Jedine na ňom nachádza život človek,
ktorý umiera.

Publikoval: otvorenesrdcia | september 11, 2015

Modlitba posledných optinských starcov – mníchov

Pane, daj, aby som s pokojom v duši prijal(a) všetko,
čo mi prinesie nadchádzajúci deň.
Daj, aby som sa úplne odovzdal(a) Tvojej svätej vôli.
Po celý deň ma vo všetkom veď a posilňuj.
Nech by som dostal(a) v priebehu dňa akékoľvek správy,
nauč ma prijať ich s pokojnou dušou a pevným presvedčením,
že nad všetkým je Tvoja svätá vôľa.
Vo všetkých mojich skutkoch a slovách veď moje myšlienky a zmysly.
Vo všetkých nepredvídaných situáciách mi nedaj zabudnúť,
že všetko je zoslané od Teba.
Nauč ma priamo a rozumne konať s každým členom mojej rodiny,
aby som nikoho nezarmucoval(a) a neroztrpčoval(a).
Pane, daj mi silu prenášať sa cez útrapy prichádzajúceho dňa
a cez všetky udalosti, ktoré prinesie.
Veď moju vôľu a nauč ma modliť sa, veriť, dúfať v Teba, odpúšťať a milovať.
Amen.

 

Svätý Otec František vyhlásil  17. mája 2015 za svätú Máriu od Ukrižovaného Ježiša (Miriam Baouardy) bosú karmelitánku. Zaujímavosťou je, že aj sv. Terézia od Dieťaťa Ježiša a Svätej Tváre (z Lisieux) bola vyhlásená za svätú 17. mája 1925 pápežom Piom XI.

Rodina Miriam Baouardysv.Maria od Ukrizovaneho Jezisa - Miriam - Mala Arabka

Abellin, malá dedinka v polovici cesty medzi Hajfou a Nazaretom, patrí do gréckokatolíckej diecézy s biskupským sídlom v meste Akko. Z neveľkej vyvýšeniny, na ktorej sa usadila, sa otvára nádherný výhľad na Galileu. Od severnej strany sa týčia hory až po zasnežený štít Hermonu; na východe ležia pahorky, za ktorými sa skrýva Nazaret a na juhu nížina Ezdrelon, z ktorej náhle vyrastá horská reťaz Karmelu.

Práve v tejto dedinke žil Giries (Juraj) Baouardy. Narodil sa v obci Khourfesh, položenej v Hornej Galiley, 20 km na juhovýchod od Akka. Tak ako iní obyvatelia dediny, aj on sa zaoberal výrobou pušného prachu, čo len tak-tak stačilo na udržanie rodiny pri živote.

Baouardy bol kresťanom z presvedčenia a neraz musel preto znášať prejavy nevraživosti zo strany vládnúcej moslimskej väčšiny. Raz bol uväznený a nespravodlivo obvinený z vraždy spáchanej v dedine Tarshiha. Keď sa po istom čase dokázala jeho nevina a prepustili ho, rozhodol sa odísť z rodnej obce a presťahoval sa do Abellinu.

Jeho žena Mirjam (Mária) Shahine, pochádzala z osady Tarshiha. Čo sa týka detí, bolestne prežívali, že im každý z dvanástich synov zomrel krátko po narodení. Nakoniec sa 5. januára 1846 narodila dcéra Miriam. Podľa miestneho zvyku bola desať dní po narodení pokrstená a pobirmovaná.

O dva roky neskôr prišiel na svet syn Boulos (Pavol). Rodinné šťastie však trvalo veľmi krátko. Keď mala Miriam tri roky, stratila oboch rodičov. Deti sa museli rozísť. Teta z maminej strany pochádzajúca z Tarshihy si vzala Pavla a Miriam si adoptoval strýko z otcovej strany žijúci v Abelline. Súrodenci sa už nikdy viac nestretli.

Mladosť Miriam

O niekoľko rokov sa strýko s rodinou presťahoval do Alexandrie v Egypte. Miriam vyrastala pod bdelým okom strýka, pričom s ňou zaobchádzali ako s vlastnou dcérou. Vôbec jej neprekážali pri rozvíjaní jej náboženského života. Od siedmeho roku života sa spovedávala každý týždeň a v ôsmom roku života prijala prvé sväté prijímanie.

Podľa orientálneho zvyku ju strýko sľúbil za ženu jednému z bratrancov žijúcich v Káhire. Keď skončila trinásty rok života, pochopila, že sa bude musieť vydať. Začali sa prípravy na svadobnú slávnosť. Miriam však rodinu aj príbuzných zaskočila, lebo vyhlásila, že s manželstvom nesúhlasí. Márne boli argumenty a nátlak farára, ba dokonca aj biskupa, priateľa rodiny, ktorí sa ju snažili presvedčiť, aby strýka poslúchla. Za trest ju potom poslali slúžiť ako tú najposlednejšiu slúžku do kuchyne a umývať riad.

Miriam vedela, že má brata a rozhodla sa, že ho poprosí o pomoc. Napísala mu list, v ktorom mu opísala svoju situáciu. List mal doručiť istý známy, moslim, ktorý predtým pracoval u strýka a teraz sa chystal ísť do Nazareta. Ten súhlasil, ale len pod podmienkou, že prijme islam. Keď Miriam energicka odmietla, veľmi sa nahneval, dýkou ťažko zranil dievča na šiji a potom skryl telo, podľa neho mŕtvej, pri ceste.

Udalosť sa odohrala v septembri 1858. Miriam nedokázala vysvetliť, kto ju zachránil. Rozprávala, že ju našla neznáma rehoľníčka, ktorá sa o ňu celé týždne starala a potom ju odprevadlila do kostola sv. Kataríny, patriaceho františkánom. Po celý život jej zostala viditeľná jazva na krku.

Miriam sa už k strýkovi nevrátila. Pracovala ako slúžka v rôznych rodinách. Z Alexandrie sa vydala na cestu do Jeruzalema, odtiaľ do Bejrútu, až nakoniec v roku 1863 do Marseille, kde v rodine sýrskych emigrantov pracovala ako kuchárka. Na sv. omšu chodievala do kostola sv. Karola aj do gréckokatolíckeho kostola sv. Mikuláša. Tu spoznala duchovného otca Filipa Abdoua, rektora kostola, ktorý hovoril po arabsky. Zvolila si ho za spovedníka a duchovného sprievodcu.

V kongregácii sv. Jozefa

Aj vo veku dvadsiatich rokov vyzerala Miriam ako dvanásť či trinásťročné dievčatko. Jej rast sa zastavil kvôli prežitému utrpeniu a podvýžive. Jediným majetkom Miriam boli biedne šaty, ktoré nosila. Keďže bývala v arabskom dome, slabo ovládala francúzštinu.

Nastal čas, aby sa rozhodla, čo ďalej. Kedysi odmietla nanútené manželstvo, teraz sa rozhodla vstúpiť do kláštora. Prvý pokus zmarila jej domáca, Najjiar, ktorá nechcela stratiť dobrú slúžku. Vtedy chcela vstúpiť do Kongregácie dcér Lásky, opatrujúcej chorých. Potom ju zasa kvôli krehkému zdraviu odmietli klarisky. Nakoniec Miriam vstúpila v roku 1875 do Kongregácie sestier sv. Jozefa na periférii Marseille. Kongregácia mala medzinárodné zloženie. Medzi postulantkami a novickami sa nachádzali Arabky zo Sýrie, uprostred ktorých sa Miriam cítila ako doma.

Zakrátko všednosť kláštorného života narušili neobvyklé mystické úkazy, napr. extázy a stigmy, ktoré Miriam považovala za príznaky malomocenstva. V spoločenstve vyvolali veľké znepokojenie. Aby sa im predišlo, Miriam mala pracovať najmä manuálne. Keďže sa napriek tomu opakovali, v kongregácii usúdili, že postulantka sa hodí viac do kláštoru s prísnou klauzúrou. V tejto situácii jej prišla na pomoc novicmajsterka, sr. Veronika, ktorá sa pripravovala na vstup k bosým karmelitánkam v Pau. Navrhla jej, aby ju tam sprevádzala a Miriam súhlasila. Tak teda v máji 1867 Miriam opustila Kongregáciu sv. Jozefa. Asi dva týždne strávila u matky duchovného otca Filipa Abdoua a v polovici júna prišla do Pau.

V Karmeli v Pau

Karmelitánky prijali Miriam za sestru konversku, lebo nikdy nechodila do žiadnej školy a bola analfabetkou. Pracovala teda v kuchyni. Po krátkom postuláte dostala 27. júla 1867 karmelitánsky habit a meno sr. Mária od Ukrižovaného Ježiša. Vzhľadom na čnosti novicky sa komunita rozhodla urobiť z nej chórovú sestru. Podpriorka dostala za úlohu naučiť ju čítať breviár po latinsky. Napriek veľkému úsiliu mala novicka vážne problémy nielen s latinčinou, ale aj s francúzštinou, a najmä so samostatným čítaním. Keďže videla, že si s tým neporadí, prosila, aby znova mohla byť sestrou konverskou. Súhlas dostala až po štyroch rokoch, v roku 1871.

V noviciáte sa často opakovali nadprirodzené úkazy, čo jej vôbec neuľahčovalo život. Okrem toho slabé zdravie bolo príčinou, že si kládla otázku, či to je jej miesto. Spolusestry však vôbec nepochybovali, najmä novicmajsterka, ktorá po rokoch svedčila: „Bolo by treba oveľa skúsenejšie pero než moje, aby predstavilo túto peknú dušu, jej šľachetnosť, prostotu, pokoru, lásku k Bohu a k ľuďom, jej duchovnú silu v prekonávaní prekážok, dôveru v Boha, rozhodnosť v boji s diablom, ktorý ju stále napádal, jej lásku k skrytému, obyčajnému životu. Bolo treba vidieť ju a byť s ňou, aby ste ju spoznali. Vari všetko to, čo v jej živote bolo neobyčajné, pochádza od Boha? Odpoveď nemáme dávať my. Môžeme odpovedať iba to, že ak tieto úkazy nepochádzali od Boha, naša novicka je o to viac hodná obdivu, lebo ak bola v moci diabla, zostala verná Bohu, úplne mu dôverovala, bola pokorná a malá, nikdy nehľadala uznanie od ľudí, hľadala iba Božiu vôľu a jeho väčšiu slávu. Starostlivo som skúmala jej city a potvrdzujem, že nikdy nezišla z cesty života, hľadala iba Boha“.

V Karmeli v Mangalore

21. augusta 1870 sa niekoľko bosých karmelitánok vydalo na cestu loďou do Indie, aby tam založili kláštor v Mangalore. Iniciátorom zakladania bol biskup Lucien Garrelon, bosý karmelitán, v ráde Mária-Efrém od Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Keď sa v roku 1866 podelil s karmelitánkami v Pau o túžbu založiť ženský kláštor v Mangalore, stretol sa s nadšenou odpoveďou. Práve počas prípravy na založenie vstúpila do kláštora sr. Mária od Ukrižovaného Ježiša. Na vlastnú prosbu ju pripojili do skupiny zakladateliek.

Po Suezský prieplav plavba prebiehala pokojne. Na vlnách Červeného mora karmelitánky ochoreli, v dôsledku čoho museli v Adene opustiť loď. Dve z nich zomreli, zvyšné dorazili do Kalkaty 22. októbra. Tým, čo prežili, prišli na pomoc ďalšie sestry z Pau a Bayonnu. Koncom roka 1870 sa mohol v kláštore v Mangalore začať pravidelný rehoľný život.

Sestra Miriam, teraz už Mária od Ukrižovaného Ježiša, pokračovala v noviciáte. Po smrti matky Elie bola jej novicmajsterkou sr. Mária od Dieťaťa Ježiša z kláštoru v Bayonne. Biskup Garrelon jej za spovedníka určil o. Lazára od Kríža, svojho generálneho vikára. Práve on mal rozhodujúci vplyv na to, aby sa sr. Mária znova stala konverskou a namiesto chórových povinností sa mohla venovať svojim obľúbeným manuálnym prácam.

Po roku noviciátu sr. Mária 21. novembra 1871 zložila sľuby. Začalo sa pre ňu nepríjemné obdobie neporozumení, vyvolaných opakovaním neobyčajných úkazov. Sr. Mária o nich rozprávala výlučne so svojím spovedníkom, o. Lazárom. Pokiaľ ju viedol on, všetko išlo dobre. Bohužiaľ, v roku 1872 o. Lazár opustil Mangalore a sr. Mária stratila svoju oporu. Medzi ňou a biskupom a komunitou narastala nedôvera. Situácia sa zhoršila, keď niektoré úkazy v jej živote začali pripisovať diablovi. Došlo až k tomu, že ona sama považovala svoje sľuby za neplatné. V tejto situácii ju biskup odoslal do materinského kláštora v Pau.

Karmel v Betleheme

Koncom roku 1872, onedlho po návrate z Mangalore, začala sr. Mária hovoriť o potrebe založenia kláštora bosých karmelitánok v Betleheme. Komunita to prijímala chladne, veď iba nedávno sa vrátila pokorená po neúspešnej účasti na zakladaní v Indii. Napriek tomu raz vypovedaná myšlienka nezanikla. Bol však potrebný čas na získanie finančných prostriedkov. Zaobstarala ich Berthe Dartigaux, jediná dcéra hlavného sudcu v Pau, príbuzná kniežaťa Saint-Cricq, ministra vlády Karola X. Jej spovedníkom bol o. Pierre Estrate, z Kongregácie Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktorý podporoval myšlienku sr. Márie.

Bolo treba získať súhlas Svätej Stolice s týmto zámerom. Záležitosť si vzal na starosť biskup Lacroix, ordinár Bayonnskej diecézy. Prvá odpoveď Kongregácie na šírenie viery bola negatívna, lebo patriarcha Jeruzalema nebol schopný zabezpečiť finančné zdroje na udržanie klauzúrneho kláštora. Kongregácia zmenila názor potom, čo ju uistili, že kláštor má zabezpečené prostriedky obživy z iných zdrojov.

Mníšky vycestovali z Pau 20. augusta 1875. Sprevádzala ich zakladateľka (v materiálnom zmysle slova) Berte Dartigaux. Počas cesty sa zastavili v Lurdoch, ďalej v Marseille, kde sr. Mária navštívila svojich známych z obdobia prvého pobytu vo Francúzsku, najmä duchovného otca Abdoua a sestry z Kongregácie sv. Jozefa. 26. augusta nasadli na loď, 6. septembra prišli do Jaffy, a 12. septembra dorazili do Betlehema, kde sa usadili v provizórnom kláštore.

Sestra Mária bola jedinou sestrou, ktorá hovorila po arabsky, preto nečudo, že práve ona sa pustila do stavby kláštora. Ona vybrala miesto na stavbu, dozerala na robotníkov, kontrolovala dodávateľov, urovnávala spory. „Hrabala sa vo vápne a piesku“, ako to sama obrazne opísala. Srdečnosťou, prostotou a úslužnosťou si získala srdcia pracovníkov.

Stavba rýchlo pokračovala. 24. marca 1876 bol posvätený základný kameň a už 21. novembra toho istého roku sa v kláštore usadili rehoľníčky. Dokončovacie práce trvali ešte aj v nasledujúcich rokoch.

Od okamihu príchodu do Betlehema sr. Mária nahlas rozprávala, že karmelitánky by mali založiť kláštor aj v Nazarete. Hovorila o tom aj s patriarchom Jeruzalema, Vincenzom Braccom, presviedčajúc ho, že ak bude podporovať toto zakladanie, bude mať príležitosť zadosťučiniť za počiatočný odpor voči projektu založenia kláštora v Betleheme.

V máji roku 1878 sr. Mária od Ukrižovaného Ježiša spolu s predstavenou kláštora v Betleheme prišli do Nazareta, aby videli miesto pre budúci kláštor. Pri tejto príležitosti navštívili tamojšie sväté miesta, dlho sa modlili najmä pri jaskyni Vtelenia. Sestra Mária, ktorá toľké roky strávila v kuchyni, sa s veľkým dojatím prechádzala po jaskyni nazývanej ľudovo „Kuchyňa Panny Márie“.

Posledné dni

Po návrate z Betlehema sr. Mária ďalej dozerala na robotníkov pri dokončovacích prácach na kláštore, hoci jej viditeľne ubúdalo síl a blížil sa koniec jej života. V júli sa bolesti znásobili, dýchala čoraz ťažšie. Mala silne opuchnuté nohy, bolestivý kašeľ jej prekážal v spánku. Napriek tomu každé ráno prišla do práce.

12. augusta novicmajsterka zaznamenala: „Sestra Mária od Ukrižovaného Ježiša veľmi trpí, napriek tomu s veľkým úsilím a sebazaprením pracuje. Niekoľkokrát nám hovorila: Robím všetko, aby som práce posunula dopredu, aby ste po mojej smrti mohli žiť pokojne a odpočívať. Dnes ráno bola veľmi slabá. Napriek tomu bdela pri robotníkoch s dvojnásobnou energiou. Dvakrát spadla v záhrade“.

V ten istý deň, počas nesenia dvoch džbánov s čerstvou vodou, spadla tretí raz, pričom si viacnásobne zlomila ľavé rameno. Veľmi trpela. Lekári nedokázali zmierniť jej bolesti. O deň neskôr sa objavila gangréna (odumieranie tkaniva). V nedeľu 25. augusta chirurg z Jeruzalema potvrdil, že gangréna zachvátila ramená a šiju. Zákroky, ktoré použil, neboli účinné, ľavé rameno mala celé odumreté.

Chorej udelili potrebné sviatosti. Medzi mnohými kňazmi, ktorí ju navštívili, sa objavil aj patriarcha Jeruzalema Vincenzo Bracco. Sestry pri nej bdeli celú noc. Dýchala čoraz ťažšie. Keď zazvonili na Anjel Pána, prežehnala sa. Jedna zo sestier jej napovedala zvolanie: „Môj Ježišu, milosrdenstvo!“ „Áno, milosrdenstvo!“ – opakovala po nej. To boli jej posledné slová. Zomrela ticho, bez agónie. Bolo desať minút po piatej hodine ráno 26. augusta 1878. Mala 33 rokov, z ktorých 12 strávila v Karmeli. Pohreb sa uskutočnil hneď nasledujúci deň.

Beatifikačný proces, otvorený v roku 1919, sa ukončil slávnostnou beatifikáciou, ktorú vykonal Ján Pavol II. 13. novembra 1983 v Ríme.

Z  myšlienok:

  • Videla som nášho Pána smutného, trpiaceho, hľadajúceho príbytok. Povedal mi: „Hľadám príbytok, dom, ale nik Ma nechce prijať. Dokonca aj ty Ma niekedy vyháňaš zo svojho srdca… Och, keby som našiel niekoho, kto by chcel pracovať len na Moju chválu, urobil by som preňho všetko…“

  • Počula som, ako Ježiš ešte povedal: „Hriešnici, nepýtam sa vás, prečo ste zhrešili“, ale prečo sa vôbec nechcete obrátiť. Nebudem hľadieť na vašu minulosť, len keď prídete ku Mne. Môj Otec stvoril pre vás nebo i zem, príďte, Ja vás spasím…“

  • Duchu Svätý, naplň ma, Láska Božia stravuj ma, cestou pravdy poveď ma, Mária, moja Matka, pohliadni na mňa, s Ježišom ma požehnaj. Od všetkého zla, od každého klamu, od všetkého nebezpečenstva ma uchráň….“

  • …skrze Teba, Duchu, môžeme poznať Ježiša. Príď, moje potešenie, príď, radosť moja, príď, pokoj, moc a svetlo. Príď a osvieť ma, aby som našla žriedlo osvieženia. Jedna kvapka Teba vystačí, aby som uzrela Ježiša. Spasiteľ povedal, že prichádzaš k maličkým, hľa, ja som prvá z nich. Neprosím ťa o inú náuku či múdrosť, len o múdrosť nájsť Ježiša a udržať si Ho navždy….“

  • Dávaj pozor na malé veci. Všetko je veľké pred Pánom… Daj Mu všetko.“ „Satan je žiarlivý, všetkými prostriedkami skúša vziať vieru, priviesť dušu k pádu; ničoho sa nebojte. Keď necítite vieru, treba žiť v pokore a v dôvere. Keď necítime vieru a postupujeme dopredu aj napriek našim slzám a vzlykom, znášame tak mučeníctvo, len nech sú naše oči zakotvené v Ježišovi. Boh dopúšťa pokušenie len preto, aby sme mohli vzrastať. Bežme k Nemu tým viac, čím viac ich zakúšame.“

Po príchode do kláštora v Indii sestra Miriam zažila obdobie intenzívnych pokušení. Diabol sa jej zjavoval v podobe rôznych svätcov a prehováral ju, aby opustila kláštor a vydala sa. Sestra Miriam jeho prítomnosť zakaždým odhalila a odháňala ho znakom kríža. Sestrám hovorila: Pán Boh dopúšťa pokušenia len preto, aby sme mohli rásť. Nikdy sa neznechucujte, veď nie ste anjeli. Sama zo seba nemôžem nič, nič okrem hriechu, ale Boh môže vo mne urobiť veľké veci.“ Znechutených povzbudzovala k dôvere v nekonečné Božie milosrdenstvo: Ľuďom so skrúšeným, poníženým a úprimným srdcom Pán Boh vždy odpúšťa všetky hriechy.“
Prvé rehoľné sľuby sestra Miriam zložila 21. novembra 1871 v kaplnke kláštora v Mangalore. Po ich zložení v extáze ukázala na Najsvätejšiu sviatosť a vo vytržení zvolala: 
Hľa, Láska!“ Keď sa jej potom pýtali, čo treba robiť, aby milovali Ježiša tak ako ona, sklonila sa, nabrala zo zeme trochu prachu a povedala: Treba sa stať malým ako tento prach.“

S láskavým dovolením prevzaté z : http://www.karmelitankydj.sk/index.php/2-uncategorised/221-svaetorecenie-marie-od-ukrizovaneho-jezisa

Karmel v BetlehemeKlastor v Betlehemesv.Maria od Ukrizovaneho Jezisa pochovana v Betleheme

sv.Maria od Ukrizovaneho JezisaPane Ježišu,
v mlčaní tohto začínajúceho dňa prichádzam k Tebe a
s pokorou a dôverou Ťa prosím o Tvoj pokoj,
o Tvoju múdrosť a Tvoju silu.
Daj, aby som sa dnes dívala na svet očami plnými lásky.
Dovoľ mi, aby som pochopila, že všetka sláva cirkvi
pochádza z Tvojho kríža ako zo svojho zdroja.
Daj, aby som svojich blížnych prijímala ako ľudí,
ktorých chceš Ty milovať prostredníctvom mňa.
Daruj mi pohotovosť s odovzdanosťou slúžiť človeku
a rozvíjať všetko dobré, ktoré si doň uložil.
Moje slová nech vyžarujú miernosť
a moje správanie nech rozdáva pokoj.
Iba jedna myšlienka nech bude prítomná v mojom duchu,
a to rozsievať požehnanie.
Zatvor moje uši pred každým zlým slovom
a zlomyseľnou kritikou.
Nech môj jazyk slúži na to, aby vyzdvihoval dobrotu.
Predovšetkým ale Pane, pomôž,
aby som bola tak plná radosti a dobrotivosti,
aby všetci, ktorí ma stretnú, pocítili Tvoju prítomnosť
i Tvoju lásku.
Obleč ma do lesku Tvojej dobroty a Tvojej krásy,
aby som zjavovala Teba v priebehu tohto dňa.
Amen.
(sv. Mária od Ukrižovaného Ježiša, OCD – Miriam – Malá Arabka – Malé Nič)

Publikoval: otvorenesrdcia | jún 21, 2015

Môj nebeský Otec, ochráň ma skrze Ježišovo a Máriino srdce

Môj nebeský Otec, ochráň ma skrze Ježišovo a Máriino srdce od ničivých síl tohto sveta, ktoré by mi mohli ublížiť. Ustráž ma pre seba samého, aby som Ti mohol(a) s láskou slúžiť po všetky dni môjho života, aby som žil(a) s Tebou, v Tebe a pre Teba podobne ako Ježiš a Mária.

Publikoval: otvorenesrdcia | máj 15, 2015

Novéna k Duchu Svätému

Najstaršia novéna je novéna k Duchu Svätému. Konali ju už apoštoli vo večeradle spolu s Pannou Máriou, keď očakávali príchod Ducha Svätého. „Títo všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a jeho bratmi.“ (Sk 1,14) Konáme ju od piatka po Nanebovstúpení Pána až do Svätodušnej vigílie.

1.deň „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou.“ (Zjv 3,20)

Duchu Svätý, ďakujem Ti, že stojíš pri dverách môjho srdca a klopeš: čakáš, aby som Ti otvoril svoje srdce. Chcem a túžim počúvnuť Tvoj hlas a otváram Ti dvere svojho srdca. Ďakujem Ti, že vojdeš a že budeš so mnou prežívať dôverný vzťah a ja s Tebou.

2.deň „Nech teda s istotou vie celý dom Izraela, že toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, Boh urobil aj Pánom aj Mesiášom.” Keď to počuli, bolesť im prenikla srdce a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: “Čo máme robiť bratia?”  Peter im povedal: “Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha.“ (Sk 2,36-38)

Duchu Svätý, Ty nechceš, aby som žil v smrteľnom hriechu, lebo v takomto stave som proti Tebe. Cez Božie slovo mi hovoríš: „Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda.  Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti.“  (1Jn 1,8-9) Boží Duch, prosím o vnútornú silu a pokoru vyznať svoje hriechy, rozhodnúť sa pre Teba a život podľa Teba.

3.deň  „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok.“ (Jn 14,23) „A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky.“ (Jn 14,16)

Ježiš, Ty si zachovával slová svojho Otca a túžiš, aby som aj ja zachovával Božie slovo, čítal si ho, načúval mu v tichu, nechal sa ním viesť, živil sa z neho… Vtedy zakúsim, ako ma Tvoj a môj nebeský Otec miluje. S bázňou v srdci Vám ďakujem, že si urobíte vo mne príbytok. Ježiš, dôverujem Tvojim slovám a chcem podľa nich žiť. Teším sa a chválim Ťa, Ježiš, že poprosíš Otca a On mi dá Tešiteľa – Ducha Svätého, aby zostal so mnou naveky.

4.deň „Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.“ (Mt 6,33) „Božie kráľovstvo je spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom.“ (Rim 14,17)

Duch Svätý Tešiteľ, chválim Ťa, že mi pomôžeš hľadať vždy najprv Božie kráľovstvo. Pomôž mi, prosím, v konkrétnych okolnostiach vyslobodiť sa zo zajatia sveta, svetských záujmov, názorov a dávať na prvé miesto, do centra svojho zmýšľania Vás: Otca, Ježiša a Teba, Duch Svätý. Duch Svätý, pomôž mi, prosím, hľadať Božiu spravodlivú lásku, Boží pokoj a radosť v Tebe. Nech Božie záujmy, Božie slová a Tvoje vnuknutia Duchu Svätý, sú pre mňa najdôležitejšie a daj mi silu, prosím, podľa nich žiť.

5.deň Ježiš vstal a zvolal: „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody.” To povedal o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili. (Jn 7,37-38)

Som duchovne smädný, verím v Teba, Ježiš, prichádzam ku Tebe a túžim piť. Verím Tvojím slovám, že v mojom vnútri potečú prúdy živej vody Ducha Svätého. Verím Ti Duch Svätý a otváram sa Ti cez Pannu Máriu, Tvoju Nevestu.

6.deň „Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!” (Lk 11,13)

Ježiš, Ty mi hovoríš, že Tvoj a môj Nebeský Otec si praje, aby som denne v modlitbe prosil o Osobu Ducha Svätého, že to je najväčší Dar – túžiť po živom Bohu. Nebeský Otec, ďakujem Ti, že si ten najlepší Otec a túžiš mi dávať len dobré dary. Prosím Ťa o Ducha Svätého a hlbokú vnútornú i vonkajšiu poslušnosť voči Nemu.

7.deň „Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch. Nečuduj sa, že som ti povedal: Musíte sa znova narodiť.“  (Jn 3,5-7) „Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: “Abba Otče!”  Sám Duch spolu s naším duchom dosvedčuje, že sme Božie deti.“  (Rim 8,15-16)

Ježiš, prosím o Tvojho Ducha Svätého, aby som sa mohol v Ňom opäť narodiť, nanovo žiť v Duchu Svätom a aby som mohol vojsť do Božieho kráľovstva. Chválim Ťa, Duchu Svätý, že si mi dal ducha synovstva a v Tebe volám „Otecko!“ („Abba!“) Chválim Ťa, Duchu Svätý, že Ty mi dosvedčuješ, že som Boží syn, milované Božie dieťa.

8.deň „Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.“ (Jn 14,26)

Ďakujem Ti, môj Otecko (Abba), že si mi poslal v Ježišovom mene, Tešiteľa, Ducha Svätého, ktorý ma naučí a pripomenie mi všetko, čo si mi Ty, Ježiš, povedal a ešte povieš.

9.deň  „Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali“ (Rim 5,5)

Prijímam vyliatie Božej lásky v mojom srdci skrze Ducha Svätého, ktorého som dostal. Som veľmi rád a vďačný. Chvála Ti Božia Trojica, že prebývaš vo mne so svojou láskou. Pomôž mi žiť s Tebou vo mne aj v druhých ľuďoch. Amen.

Publikoval: otvorenesrdcia | marec 28, 2015

Hlavné udalosti Veľkej Noci

Trojica na kriziZelený štvrtok Veľkonočného týždňa

18. hod. až 21. hod.
Posledná večera Pána Ježiša s apoštolmi vo večeradle.
Mt 26,26-29; Mk 14,22-25; Lk 22,14-20
Ježiš umýva učeníkom nohy, jeho príhovor k učeníkom, Veľkňazská modlitba.
Jn 13,1-17,26

21. hod. do 23. hod.
Ježiš sa modlí a potí krvou v Getsemanskej záhrade, dobrovoľne sa vydáva na smrť ako obeta za nás. 
Mt 26,36-46; Mk 14,32-42; Lk 22,39-46; Jn 18,1

Pred polnocou
Ježiš je zradený a zajatý.
Mt 26,47-56; Mk 14,43-52; Lk 22,47-53; Jn 18,2-12

Veľký piatok Veľkonočného týždňa

1. hod. v noci až 6.hod.
Ježiš je súdený Židmi a týraný v Kajfášovom dome.
Mt 26,57- 68, Mk 14,53-65, Lk 22, 54.63-71, Jn 18,19-24
Peter zapiera Ježiša.
Mt 26, 69-75, Mk 14, 66-72, Lk 22,54-62, Jn 18,15-18.25-27

6. hod. až 9.30 hod.
Ježiš vyšetrovaný Pilátom (v pevnosti Antónia) a Herodesom Antipasom.
Mt 27,11-15 Mk 14,53-65, Lk 23,1-12, Jn 18,19-24.28-40

9.30 hod. až 10.30 hod.
Ježiš je bičovaný a korunovaný tŕním v pevnosti Antónia.
Mt 27,27-30, Mk 15,16-20, Jn 19,1-3

10.30 hod. až 11.hod.
Pilát odsúdil Ježiša na smrť.
Mt 27,15-26, Mk 15,6-15, Lk 23,13-25 Jn 19,4-16

11. hod. až 12. hod.
Ježiš nesie kríž jeruzalemskými ulicami.
Mt 27, 31-32, Mk 15,20-21, Lk 23,26-32, Jn 19,17

Približne 12. hod.
Ježiš je ukrižovaný za hradbami mesta na Golgote (Kalvárii).
Mt 27,33-37, Mk 15,22-27, Lk 23,33, Jn 19,18-22

12. hod. až 15. hod.
Ježiš trpí na kríži.
Mt 27,38-44, Mk 15,29-32, Lk 23,34-43, Jn 19,23-27

Okolo 15. hod.
Ježiš zomiera.
Mt 27,45-56, Mk 15,33-41, Lk 23,44-49, Jn 19,28-37

Okolo 17. hod.
Ježiš je pochovaný v blízkej záhrade (v jaskynnom hrobe).
Mt 27,57-61, Mk 15,42-47, Lk 23,50-56, Jn 19,38-42

Biela sobota Veľkonočného týždňa

Ježišovo telo je v hrobe, ktorý veľrada dala zapečatiť a strážiť rímskymi vojakmi.
Mt 27,62-66, Jn 19,41-42

Veľkonočná nedeľa – Zmŕtvychvstanie

Na úsvite
Ježiš vstáva z mŕtvych, nastáva zemetrasenie, kameň sa odvalí od hrobu, vojaci v strachu zutekajú.
Mt 28,1-10; Mk 16,1-11; Lk 24,1-12; Jn 20,1-18

Odohrala sa najvýznamnejšia udalosť v dejinách sveta. Spolu s Ježišom môžeme žiť ako Boží synovia a dcéry a raz spolu s ním byť vzkriesení pre večný život v nekonečnej láske a radosti.  

Older Posts »

Kategórie